Keď prišla na tento svet, ako každý iný z nás, rodičia jej pridelili meno Srstena. Škaredšie meno už nenašli. Malo jej predovšetkým pripomínať, že sa im narodila ako nechcená. Aj zdrobnenina mena Srstenka pôsobila na najbližšie jej okolie dostatočne smiešne až odpudivo. Všetko smerovalo k tomu, že s pribúdajúcimi rokmi sa Srstena znepáči aj ľuďom, ktorí ne- poznajú dôvod prečo jej rodičia dali také meno.
Medzi dedinskými nevzdelancami sa rozšírila správa, že Srstena svojou nežiadúcou prítomnosťou zámerne prináša ľuďom nešťastie. Obviňovali ju už aj z toho, že keď ju na poľnej ceste musia obísť domáce kravy, vracajúce sa z paše, zákonite stratia mlieko.
V novom miléniu sa už na povery neverí, ale čo keď je všetko možné? Srstenu neznášala ani jej opatrovateľka Boža, ktorá ju opatrovala na skrátený úväzok – len na dobu určitú. Boža podozrievala Srstenu, že sa tajne zaujíma o magické kúzla. Pod paplónom v jej komore objavila živú žabu. Boženina inteligencia siahala až tak ďaleko, že hneď pochopila, prečo Srstena rada chodí za mesačného svitu na krížne cesty. Tam, kde sa v 19. storočí stretávali miestne čarodejnice a ježibaby.
Určite si nechcete pripustiť myšlienku, že aj Srstena má niečo spoločné s tajomným okultizmu. Jej nepopulárne až odstrašujúce meno ju k tomu predurčuje, ale ona je vo svojej duši úplne iná.
Srstena má rada poetiku bežného života. Keď ju nikto nevidí, rada sa ponára do svetla mesačného svitu. Tomu poverčiví ľudia nerozumejú. Vyzlečie sa donaha. Najskôr okúsi nočný svit len končekmi prstov na pravej nohe. Potom skúsi aj s palcom na ľavej nohe. To jej ale nestačí. V povznesenej nálade sa ponára do mesačného svetla najprv po kolená, potom aj vyššie. Dlaňami si prikrýva intímne miesta pod pupkom, aby zvedavý Mesiac neobjavil jej tajnú skrýš ženskej rozkoše.
V to ráno, keď sa prebudila ešte neoblečená, niekto jej zaklopal na okno. Myslela si, že je to ten istý škovránok zo včerajška. Mala pre neho pripravené zrno z družstevného lánu. Však im neodbudne, družstevníkom, pomyslela si. Vlastnia veľké traktory a sejačky, ľahko je im dopestovať tony chlebodarného obilia. Nemajú spočítané každé zrnko, nezistia, že Srstena niečo ušetrila aj pre hladné vtáctvo.
Otvorila okno, rozbila kvetinový črepník, lebo ju prekvapil spýtavý pohľad okoloidúceho Jozefa. Narýchlo si na seba natiahla nočnú košeľu. Jozef v tú chvíľu onemel. Nebol pripravený na toľkú krásu zarámovanú do otvoreného okna. (Tiež by som sa začal zajakávať, keby som stál na Jozefom mieste.) Prišiel jej oznámiť, že zajtra bude mesačný spln.
Pohotovo zatvorila okno. Nech si Jožko zíza na erotické obrázky, ktoré má schované v zadnom vrecku vyťahaných teplákov. Nešlo jej do hlavy prečo sa práve on zaujíma o mesačný spln. Chodí spávať zo sliepkami, načo mu je vedieť, kedy je Mesiac v splne?
Srstena zasadila muškáty do nového črepníka. Verila, že do zajtra sa všetko vyrieši. Musí si dávať večer lepší pozor, čo keď Jozef vlastní o nej nejaké kompromitujúce informácie.
Pestúnka Boža hneď v ten deň rozniesla po celej dedine nové zvesti, že starostov syn Jozef sa pomiatol na rozume, pretože ho cez otvorené okno v jej spálni zvádzala necudná Srstena.
Správa o Jozefovi nebola jediná, ktorá pobúrila miestnu komunitu. Za všetko zlé, aj to čo sa už udialo v minulosti pripisovali vinu opovážlivej Srstene. Podozrievali ju, že v nočných orgiách na diaľku smilní aj z Mesiacom na jasnej oblohe. Takáto predstava je viac zvrátená ako pravdivá, ale zloba si nevyberá spôsob, keď chce niekomu ublížiť.
Všetci boli presvedčení, že aj náhle prívalové dažde, ktoré dedinčanom s veľkou vodou odniesli drevené králikárne, sú reakciou okolitej prírody na nehanebné správanie miestnej pobehlice Srsteny. Dokonca aj uhynuté ryby plávali v potoku hore bruchom len preto, že si v ňom máčala nohy Srstena. Nie je to tak dávno, keď na ceste do kostola svadobčanom prebehla popred nohy čierna mačka, hneď nato museli mladú nevestu odviesť s pôrodnými bolesťami do nemocnice.
Za všetko môže Srstena. Počarila aj hruške, ktorá u susedov Mázikových nerodí uč celé dva roky.
Priblížil sa ďalší spln Mesiaca. Starostovho syna Jozefa poslali na liečenie do Starého Smokovca. Lepšie sa mu tam dýcha, ľahšie zabudne na uhrančivú Srstenu.
V obci vyhlásili zákaz nočného vychádzania. Srstena však neodolala. Od samého rána sa tešila na to, ako sa zase celkom slobodná, nezviazaná dedinskými predsudkami, vykúpe v plnom svite žiariaceho Mesiaca. Od vtedy ako na ňom pristáli americkí kozmonauti sa Mesiac najviac teší pohľadom na pozemskú nahú Srstenu.
Šaty si odložila pod spiacu brezu. Bol najvyšší čas, aby najatí dobrovoľníci z miestneho mravnostného zboru zasiahli. Starosta im prikázal, že Srstenu majú priviesť holú alebo oblečenú, to je jedno, odmena ich neminie.
Schovaní za Čertovou skalou netrpezlivo čakali kým Mesiac zase vyjde spoza sivého mraku. Aj tí najmravnejší príslušníci miestneho mravnostného spolku si pretreli oči, aby lepšie uverili tomu, čo práve uvideli. Srstena sa v mesačnom svite vznášala ako lesná víla, ktorá má všetko povolené, lebo je rozprávková.
Začínajúci básnik, najmladší člen mravnostného spolku, si narýchlo na manžetu zapísal prvé slová z budúcej ľúbostnej básne. Zamiloval sa na prvý pohľad. Najstarší člen spolku nostalgický zaspomínal na časy, keď aj u nás boli prvýkrát povolené striptízové predstavenia. Ostatní členovia sa viacej tešili z danej prítomnosti.
Blížila sa polnoc, mesiac nie a nie zapadnúť za ďalší zatúlaný sivý mrak. Členom mravnostného spolku bolo treba sa vrátiť k svojim zákonitým manželkám.
Srstena bola už tiež príjemne unavená. Obliekla si šaty odložené pod spiacou brezou. Niečo jej nahováralo, že ju niekto tajne sleduje. Mala zlé tušenie. Svet je zlý, nedopraje jej to najkrajšie potešenie. Musela sa poponáhľať.
Muži schovaní za Čertovou skalou, ohúrení toľkou ženskou krásou, si pozapínali nohavice a tiež sa vybrali naspäť domov, kde ich už čakali zameškané manželské povinnosti.
Pred starostom na druhý deň všetko zámerne zatajili. O mesiac sa zase stretnú pod Čertovou skalou.
V dlhodobej predpovedi počasia zistili, že nasledujúci spln bude zase bezoblačný.