- Vybrané z knihy aforizmov Obliekla sa holá veta
( úvod )
V škole sme sa učili, že veta je napísaná alebo vypovedaná myšlienka. Stačí poskladať slová do viet, a myšlienka má svojho autora. Ale nie každá kopa slov je hotová myšlienka. Niekedy sa na ňu len podobá. Neplatí ani pravidlo, čím viac slov, tým zaujímavejšia myšlienka.
V umeleckom slove nie je výnimkou, keď sa myšlienky skrývajú medzi napísanými riadkami. Literárni kritici majú čo skúmať, zvedavým čitateľom odhaľovať, čo vlastne chcel autor svojím dielom povedať.
K napísaným slovám, myšlienkam vždy je možné niečo dodať. Vystopovať autorove nálady, múdrosti, nehy, zloby, nenávisti, či iné ľudské i (ne)ľudské vlastností.
Týmito úvodnými riadkami som neskromne naznačil, že tiež chcem niečo povedať, nie len napísať. K tomu ponúkam z vreca vlastných nápadov niekoľko aforizmov, epigramov, sentencií.
Dúfam, že aspoň v niektorých z nich si budeme navzájom v niečom rozumieť.
Váš neskromný autor
( Na úvod, ako inak, pár slov o slovách. )
Slová ukryté v myšlienkach
Prázdne slová sú ako slepé náboje.
Strieľajú bez toho, aby trafili svoj cieľ.
Keď myšlienka oslavuje len svojho autora,
nemusí byť tá najslávnejšia.
Pozor na hlboké myšlienky.
Môžete sa dozvedieť aj to, čo o sebe neviete.
Každý chce mať posledné slovo.
Nikto však nechce, aby to v jeho živote bolo naposledy.
Uveriť vlastným slovám môže byť ťažšie,
ako neveriť tým cudzím.
Nechcite vedieť, čo si práve myslím.
Poviem len to, čo si prajete počuť.
Všetko, čo naše slová ľahkovážne pokazia,
čaká na opravu v servise nášho svedomia.
Nechytajte ma za slovo,
nie vždy si za ním stojím.
Zaslal jej správu, že ju má rád.
Chcela vedieť, či si nepomýlil adresu.
Slová falošnej útechysú ako spev vtáčat
na deravej streche.
Keď prehovorí ticho, každé slovo je zbytočné.
www.KNIHCENTRUM.sk
+++++++++++ ...
Celá debata | RSS tejto debaty