Literárna poviedkáreň AS

Občas trpím samovravou. Nemusíte ma ľutovať. Nie je to diagnóza.
Pravou príčinou je, že sa nemám s kým porozprávať.
Otvorila som si okno, potrebujem viac kyslíka. Určite bude zmena počasia, pália ma otlaky. Neviem, kde mám masť na kurie oká.
„No predsa v kúpeľni,“ – to je hlas môjho manžela. Dnes má vyhrať
Borussia Mönchengladbach nad Juventisom Turín. Je to tutovka, vsadil si s deväťdesiat percentnou pravdepodobnosťou. Logá jedno pivo
za druhým, dnes večer mu to musí vyjsť.
Vyrušila som ho pri sledovaní existenčného zápasu. Nevidí na televízor pre moju boľavú nohu. Snažím sa mu ukázať, kde všade sa mi
objavili kŕčové žily. Najviac pod pravým kolenom. Manžela nezaujíma ani moja ľavá noha. Otlaky už nemám, nešikovne som si zarezala
žiletkou do malíčka. Smeje sa mi, vraj či má zavolať záchranku. Prednejší mu je nejaký blbý futbal. Neznáša krv, mám si poradiť sama….

Pokračovanie poviedky nájdete v najnovšom literárnom časopise romboid 7-2022

Romboid je časopis pre literatúru a umeleckú komunikáciu.

poézia
próza
kritika
literárna veda